Dejiny & kultúra

Vďaka výhodnej polohe, riekam, nerastným zdrojom a uspokojivým podmienkam pre pestovanie rastlín sa osídlenie na Olkuskej zeme rozvíjalo veľmi skoro. Prvé písomné zmienky o viacerých obciach tejto oblasti pochádzajú z 12.-13. storočia. Stáročné pôsobenie človeka zmenilo túto oblasť, rozvoj priemyslu ovplyvnilo prírodné prostredie, vznikli pamiatkové stavby a objekty, vznikla lokálna kultúra. Každá obec v oblasti LSP sa môže pochváliť náučne a kultúrne cennými miestami a pamiatkami, tradíciami, zvykmi, ktoré ovplyvňujú spoločensko-hospodársky rásť tohto regiónu. Obzvlášť dôležitý je, z hľadiska prorozvojovej politiky tejto oblasti počet a stav pamiatok, ktoré spolu s prírodnými hodnotami prostredia priťahujú turistov už viaceré roky a predstavujú dôležitý prvok kultúrneho dedičstva tohto regiónu ako aj celého Poľska.  

Sídlo obce – dedinka Bolesław bola založená v 13. storočí kniežaťom Bolesławom Wstydliwym, obecný legislatívny dokument pochádza z r. 1279. Medzi najznámejšie obecné pamiatky patria:     

• neogotický kostol a starý cintorín v Bolesławi
• kaštieľ z 19. storočia v Bolesławi
• židovský cintorín v obci Krzykawka
• staropoľský kaštieľ v obci Krzykawka
• čistinka s pamätníkom pripomínajúcim bitku s cárskou armádou, v ktorej 5. mája 1863 hrdinsky zahynul Francesco Nullo
• zachovalý kirkut – pamiatkový židovský cintorín, ktorý sa nachádza na okraji obce

Bolesław so Sławkowom
Pozornosť si zaslúžia aj početné kaplnky pri ceste, charakteristické prvky miestnej tradície a miestneho sakrálneho umenia.

Medzi najstaršie strediská osídlenia v obci Klucze, a zároveň v celej oblasti fungovania LSP, patria Bogucin a Chechło, o ktorých prvé spomienky pochádzajú z r. 1243. Väčšina ostatných obecných dediniek vznikla v 2. polovici 14. storočia. V obci sa nachádzajú viaceré budovy a pamiatkové miesta a medzi najdôležitejšie, zapísané v registri pamiatok, patria:    

• vodný mlyn z r. 1884, zrúcaniny kostola sv. Kríža zo 16. storočia, v Bydline zo 18. storočia pochádzajú farský kostol, oplotenie s baštami, v Chechle zvonica
• kostol sv. Mareka, vyše 100-ročné stromy, okolie, zvonica v Rodakoch
• obytno-obranná veža v obci Kwaśniów Dolny

V r. 2006 roku sa časťou majetku obce stal pamiatkový kaštielik Dietlovcov, trhové námestie a park.

Písomné zmienky na vznik obce Trzyciąż, ktorá mala byť lesným osídlením, pochádzajú z prelomu 12. a 13. storočia. V 20. rokoch 13. storočia, podobne ako dedinky Tarnawa a Zagórowa, bol Trzyciąż odovzdaný pod správu kláštora Norbertanok v Imbramowiciach. Privilégium umožňujúce osídlenie podľa nemeckého zákona získala obec v r. 1275. Spomedzi početných pamiatok a historických miest sú v registri pamiatok zapísané:

• kaštieľ s priľahlými budovami z 18.–19. storočia v Glanowe (kaštieľ, park, sýpka, stodola), budovy farského kostola sv. Benedikta z 18. storočia v Imbramowiciach (kostol, zvonica, márnica, oplotenie cintorínu)
• budovy kláštora Norbertanok z 18. storočia v Imbramowiciach (kláštor s rajským dvorom, hospodárska budova, kaplánov dom, priľahlý dom kňazov, sýpka, oplotenie s bránami, záhrady)
• rímsko-katolícky cintorín, tzv. Starý cintorín z 19. storočia v Imbramowiciach
• farský kostol sv. Jana Krstiteľa v Jangrote (spolu so zvonicou)
• kaštieľsky komplex z 2. polovice 19. storočia v obci Ściborzyce (kaštieľ, dve hospodárske budovy, park)
• kaštieľsky a pôdohospodársky (folwark) komplex z 18. – 19. storočia v Tarnawe (kaštieľ, priľahlá budova, stodola, stajňa, zvernica, sýpka, kurník, park).

V roku 1327 kráľ Vladislav I. Lokietok udelil bratom Wolframovi a Hilaremu privilégium vyrúbavania lesov v kráľovskej obci Dłużec. Vďaka tomu sa v tejto oblasti začali usídľovať ľudia a po krátkej dobre tu vzniklo mestečko, pomenované po jednom zo zakladateľov Civitas Wolwrami.

Na území mesta a obce Wolbrom sa nachádzajú nasledujúce pamiatkové objekty:

• kostol sv. Kataríny vo Wolbromi zo 14. storočia (alebo prelomu 15. a 16. storočia), prestavaný v rokoch 1638-64 a farnosť, ktorá pôvodne bola kláštorom a bola spojená s kostolom
• kostol Matky Božej Nepoškvrneného počatia (Mariánsky) vo Wolbromi z r. 1638 (bývalý kostol pri nemocnici)
• hlavné námestie vo Wolbromi. Pamiatkovú hodnotu majú aj početné sochy a prícestné kríže z prelomu 19. a 20. storočia, časť bývalého židovského cintorína na Skalskej ulici; mohyly obetí holokaustu. 
  farský kostol sv. Mikuláša a Vavrinca z 2. polovice 18. storočia, kaplnka sv. Jozefa z 18. storočia a kaplnka sv. Barbary z 18. storočia v obci Dłużec.
• kostol Vyvýšenia sv. Kríža v obci Strzegowa z konca 15. storočia a drevená zvonica z r. 1875.
• kostol sv. Martina v obci Poręba Dzierżna – drevený z r. 1766, murovaná prístavba z r. 1870, drevená zvonica z čias vzniku dreveného kostola, kaštieľ z 2. polovice alebo konca 18. storočia, 4 hektárový park, ktorý je prírodnou pamiatkou
• kostol sv. Jana Krstiteľa v obci Poręba Górna zo 14. storočia, sakristia z 1887 r., veža z r. 1900 a murovaná zvonica z 1876.
• Kostol sv. Márie Magdalény v obci Gołaczew – fara vznikla pravdepodobne v 12. alebo v 13. storočí. Súčasný kostol bol postavený v roku 1490 a rozšírený v roku 1873. Žiaľ, v 1914 bol kostol zničený, rekonštrukcia bola ukončená v roku 1922.

V minulosti bol Olkusz známy svojím baníckym charakterom, vďaka ťažbe striebra a olova získal meno „strieborné mesto“. V 15 storočí boli okolo mesta postavené 100-metrové obranné múry spolu s 14 baštami. Do dnes sa zachovali časti múru a bašta, ktorú môžu turisti navštíviť.  V čase rozkvetu mesta tu fungovalo 300 olovených baní. Vďaka prítomnosti hút bola v meste v 16. storočí otvorená kráľovská mincovňa.

Koncom 17. storočia v dôsledku morov, požiarov a obdobia tzv. švédskej potopy (prepadnutie Poľska Švédmi) začalo mesto chátrať a zatopené bane prestali fungovať. Ťažba bola obnovená až v 19. storočí a povojnové obdobie je popisované ako čas najintenzívnejšieho rozvoja (vznikla železničná trať spájajúca obce Sławków, Olkusz, Hrubieszów, Moskvu  Magnitogorsk a najväčšiu továreň v Olkuszi „Emalia”).

Pozoruhodnými mestskými pamiatkami sú meštianske domy, ktoré lemujú hlavné námestie. V najstaršom dome, pochádzajúcom zo 17 storočia, sa nachádza Regionálne múzeum PTTK mena Antonieho Minkiewicza. Múzeum sa môže pochváliť zbierkami z oblasti etnografie, numizmatiky, baníctva a dejín mesta. Medzi najzaujímavejšie exponáty patria dávne banícke náradie, minerály ťažené v okolí Olkusza, fragment mestskej knihy zo 17. storočia a mestské erby a pečate. Dokopy sa v múzeu nachádza 212 predmetov.

Územím LSP prechádzajú viaceré pešie, cyklistické a konské chodníky, ktoré spájajú pozoruhodné miesta. Medzi najznámejšie patria Chodník Orlich Gniazd, Chodník jurských opevnení, Chodník partizánov Olkuskej zeme a Chodník drevenej architektúry.