Ariánsky zbor v Crăciunel

Adresa:

Crăciunel

GPS:

46° 11' 0.204" N 25° 25' 46.1352" E

Svätyňa stojaca na východ od cesty, na kopci zvanom „Hora Sionu“, bola najpravdepodobnejšie postavená v 2. polovici 13. storočia. Je to jediná cirkevná budova v celom historickom regióne Udvarhely, v ktorom sa dodnes v nezmenenom stave zachovalo románske presbytérium. V r. 1946 bola k románskemu kostolu pristavaná veža a kostolné múry boli zvýšené. Práve vtedy bola postavená západná brána s reliéfom zobrazujúcim Božieho baránka, na ktorej je dátum 1496.

Počas nasledujúcich storočí  – v 17. a 18. – bolo urobených niekoľko renovácií. Nápis na triumfálnom oblúku svedčí o konzervácii, ktorá bola realizovaná v r. 1790. Chór bol postavený v r. 1789, rozšírený v r. 1855.             

Najvzácnejšou pýchou pamiatkového zboru je maľovaný strop pochádzajúci z r. 1752, skladajúci sa z 96 kaziet. Jeho ornamenty sú veľmi rôznorodé, okrem rastlinných motívov môžeme uvidieť aj figurálne obrazy. Na jednej z kaziet nájdeme najznámejší symbol protestantskej ikonografie – pelikána. Ostatné dekoračné prvky sú organ pochádzajúci z r. 1853, výzdoba kazateľnice a Stolu Pána.

V r. 2005 po renovácii interiéru zboru boli nájdené stopy polychrómie na celej ploche presbytéria. O rok neskôr boli na severnej stene lode odhalené maľby pochádzajúce z rôznych období.       

Najstaršia z týchto malieb, ktorá sa dnes nachádza pod kazateľnicou, vznikla v prvej polovici 14. storočia a predstavuje narodenie Ježiša, sv. Helenu a poklonu Troch kráľov. Ostatné pochádzajú z prelomu 14. a 15. storočia, ich autor je zatiaľ neznámy. Tieto maľby predstavujú bitku sv. Vladislava s pohanským kmeňom Pečenhov v r. 1068, počas ktorej uhorský kráľ, známy rytierskymi vlastnosťami, mal zachrániť dievčinu z rúk pohanského bojovníka. Celé dielo má dĺžku 11,6 m a šírku 2 m a patrí do skupiny malieb popisovaných ako legendy o sv. Vladislavovi. Najviac takýchto diel sa zachovalo na severnom a východnom pohraničí historického Uhorska. Na nej predstavené verzie legendy sú veľmi archaické, obsahujú viaceré šamanské prvky pochádzajúce ešte z predkresťanského obdobia (navzájom bojujúce zázračné kone, bojovník chránený čarami – kráľ víťazí nad ním až s pomocou dievčiny, ľúbostná scéna Vladislava a dievčiny, atď.). Práve túto verziu legendy zvečnil v jednej zo svojich latinských poém staropoľský básnik Pavol z Krosna, ktorý viacero rokov pôsobil v službe maďarského rodu Thurzovcov.