Bydlin – zabudnuté mestečko

Adresa:

Bydlin

GPS:

50° 22' 50.7288" N 19° 38' 53.8692" E

Bydlin je obec s farnosťou. V 18. storočí patrila rodine Męcińsk‎ých. Drevený kostol tu stál už v r. 1747, po jeho vyhorení bol v r. 1865 postavený murovaný kostol. Málo ľudí dnes vie, že obec bola kedysi mestom. Mestské práva získala medzi  r. 1375 a 1404. Názov Bydlin spomínal vo svojich kronikách už Ján Długosz.  Posledná zmienka o „mestskosti Bydlina“ pochádza z r. 1530. V 16. storočí mala dedinka rozlohu 4, 5 selských lánov a 3 záhonov s pôdou. Do farnosti Bydlin patrili 3 dediny, obývané 175 rodinami. Keďže starý kostol sv. Małgorzaty sa rozpadával, krakovský vojvoda Mikołaj Firel z Dąbrowice dal v tomto období postaviť na tunajšom kopci kostolík Svätého kríža, ktorý vyrastal zo základov zrúcaného malého hradu. Obyvatelia obce túto svätyňu neprijali a na mieste starého kostolíka postavili svoju kaplnku. Prvá zmienka o dedinskej škole v Bydline pochádza z r. 1613.        

Bydlin sa nevyhol žiadnej väčšej historickej turbulencii. Cez Bydlin pochodovala švédska armáda generála Burcharda Millera, ktorá v r. 1655 smerovala k Jasnej hore (Jasna Góra) a ktorá po ceste spálila kostol Svätého kríža. Cirkevné spisy hovoria, že sa tu zastavil aj kráľ Ján III Sobieski. Bolo to počas expedície, ktorá mala za cieľ oslobodenie Viedne od Turkov (1683). V novembri r. 1914 sa medzi Bydlinom a Krzywopłotmi odohrala bitka legionárov Jozefa Piłsudského s Rusmi. Vieme aj, že v r. 1938 tu bola otvorená škola, fungovala aj osvetová sála s folklórnym súborom. Prechádzal tadiaľ tiež front 2. svetovej vojny. V Bydline sa odohrali bitky poľskej armády s Nemcami v septembri r. 1939, ako aj boje Nemcov s Červenou armádou v zime r. 1945. Z čias oboch vojen sa dodnes zachovali zákopy, rozosiate po poliach, lesoch a na hradnom kopci. Dôležitou súčasťoi dejín Bydlina je aj činnosť odbojového hnutia počas 2. svetovej vojny. Takmer počas celého obdobia okupácie v lesoch Gór Bydlińskich (Bydlinských hôr) pôsobil oddiel krajinskej armády (Armia Krajowa,  známy pod názvom „Hardy“ (doslova: nepokorný), ktorý sa na konci okupácie stal súčasťou zoskupenia „Surowiec“. Súčasťou oddielu boli aj obyvatelia Bydlina a miestni občania ho aktívne podporovali. V r. 1955 bola v obci otvorená knižnica, bolo zriadené aj obecné kino. Na prelome 50. a 60. rokov 20. storočia vznikla aj roľnícka škola, ktorá žiakov pripravovala na prácu na poli a pri chove dobytka. V 60. rokoch 20. storočia obyvatelia spoločne postavili zdravotné stredisko, osvetové stredisko, ako aj športový pavilón pri Ľudovom športovom kolektíve Legión – Bydlin. V 70. a 80. rokoch bol zriadený vodovod, plynovod a požiarna stanica. Pri príležitosti 85. výročia bitky pri Krzywopłotoch bola v tunajšej škole otvorená pamätná miestnosť.  

Prvú nedeľu po 11. novembri  sa na cintoríne v Bydline pri pamätníku vedľa hrobov legionárov konajú spomienkové slávnosti pri príležitosti výročia poľskej nezávislosti. Prvá takáto manifestácia sa tu konala  22.11.1938, v deň 24. výročia bitky pri  Krzywopłotoch. Počas okupácie a po vojne boli tieto slávnosti zakázané. K tejto tradícii sme sa vrátili v r. 1938 a manifestácie sa teraz konajú každoročne. Počas týchto slávností sa koná svätá omša pod holým nebom, na ktorej sú prítomní biskup sosnowieckej arcidiecézy, vojenský kňaz, čestná stráž Poľskej armády a viacerí vzácni hostia. Slávnosti sa konajú pod záštitou vojvodu – kedysi katowického a v súčasnosti malopoľského.

Zdroj: www.gmina-klucze.pl