facebook

Pešo pozdĺž Białej Przemsze

Hľadáte nápad na výlet alebo prechádzku? Počuli ste už o Zegarowych skalách a malebnej Doline Wodącej? Radšej obdivujete zrúcaniny hradov alebo objavujete úžasné jaskyne, skryté medzi bielymi tvrdošmi? Pravdupovediac, vo viacerých miestach nájdete aj jedno aj druhé. V tomto okolí sa križuje niekoľko veľmi zaujímavých a malebných chodníkov: Pustynny, Orlích hniezd, Jaskynného človeka a niekoľko náučných chodníkov (aj s informáciami pre deti). Chodníkov je tak veľké množstvo, že je ťažko sa rozhodnúť, kde začať. Na začiatok pozývame na malú prechádzku.

 

Chodník Jaskynného človeka a Dolina Wodąca

Kto z nás nepozná tento pocit: chceme ísť niekam na výlet – na deň alebo na zopár hodín, ale nemáme nápad kam. Všetky blízke miesta sú už dobre známe, videli sme ich viackrát. Ak máte takúto dilemu, ponúkame Dolinu Wodącej a Zegarowe skaly. Zároveň si môžete pozrieť aj hrad v Smoleni! Odporúčame práve tu začať výlet. Auto môžete nechať na parkovisku pod hradom pri ceste Wolbrom – Pilica. Nájdete tu aj miesta na piknik alebo opekačku. Z toho miesta sa za niekoľko minút dostanete ku hradným zrúcaninám. V blízkosti rezervácie Smoleń sa začína náučný chodník po Doline Wodącej. Chodník vedie cez skalné tvrdoše a krasové útvary. Chodník ma tvar slučky, je rozdelený na 9 častí. Zastávky sú popísané na farebných tabuliach, na ceste sú lavičky a smetné koše.    

Zaujímavosťou doliny sú impozantné Zegarowe skaly. Sú obľúbeným miestom horolezcov, ale môžete ich vyšlapať aj bez cepína a lana. Najvyššia skala Grodzisko Pańskie má 480 m n. m. Na jej vrchu sa nachádza vyhliadková platforma. V skalách sa nachádzajú až tri jaskyne: Na Biśniku, Jasna a Zegarowa. Názov tej poslednej pochádza od legendy, podľa ktorej v nej nejaké hodiny bijú hodinu dvakrát do roka: v predvečer Svätojánskej noci a Vianoc.

Cez Dolinu Wodącu prechádza Chodník jaskynného človeka, vyznačený v roku 2005 z iniciatívy Kultúrneho centra vo Wolbromi. Chodník vedie nielen vedľa spomenutých Zegarowych skál, ale dovoľuje obdivovať Kyciowu skalu, Jamu s jaskyňou Jasnou Strzegowską. Ako napovedá názov, chodník prechádza terénom, ktorý bol pred stovkami tisíc rokov obývaný našimi predkami. Jaskyňa Biśnik je najstarším jaskynným miestom neandertálca v Poľsku. Práve v tejto jaskyni archeológovia pod vedením profesora Krzysztofa Cyrka z Univerzity Mikuláša Kopernika v Toruni narazili na stopy existencie predneandertálskych bytostí, ktoré môžu pochádzať spred 500-400 tisíc rokov. Pozoruhodné je aj Grodzisko Pańskie, na ktorom v 17. storočí fungovala falošná mincovňa. Je tu aj jaskyňa Jasna Strzegowska, v ktorej boli objavené stopy osady a v ktorej boli vo veľkom vyrábané kamenné sekerky. Prechádzka chodníkom trvá asi 4 hodiny. Na niektorých miestach chodníka boli namontované schodíky so zábradlím a reťaze.    

  

Chodník Orlích hniezd medzi vápencovými tvrdošmi.

Chodník Orlích hniezd (Orle Gniazda) sa bude páčiť milovníkom star‎ých hradov, ako aj fanúšikom prechádzok cez krásne jurské okolia bohaté na skalné formácie. Celý Chodník Orlích hniezd má 164 km a ide od Krakova do Częstochovej.

Okrem spomenutého hradu v Smoleni sa v tomto regióne oplatí pozrieť hrad v Bydline (okres Klucze). Môžete sa k nemu dostať priamo z Bydlina, alebo prejsť atraktívnym červeným chodníkom, ktorý sa začína na železničnej stanici v Jaroszowci. Podľa značiek chodníka smerujeme na severozápad, na pravej strane nechávame za sebou Krajskú nemocnicu pľúcnych ochorení. Trochu ďalej vchádzame do lesa Pazurek. Ideme rovno, prechádzame cez červený cyklistický chodník, križujúci našu cestu. Ďalej chodník pokračuje mierne klesajúc pomedzi dvomi kopcami; na Ostrej Góre nachádzajúcej sa po pravej strane a na kopci na ľavej strane sú jaskyne. Schádzame jemne dolu, prechádzame vedľa cesty a koľajníc. Tu sa stretávame s Przylaszczkowým cyklistickým chodníkom (modrým) a po ňom sa dostávame do Golczowíc. Môžeme tu vidieť kríž a balvan, nachádzajúce sa v centre obce a venované januárovým povstalcom, ktorí 22. apríla 1863 zvíťazili nad ruskou armádou. Unavení cestou si môžeme oddýchnuť a pochutnať si v agroturistických hospodárstvach: „U Felka“ (ul. Plażowa 11, Golczowice), „U Funi” (ul. Powstania styczniowego 6, Golczowice) a u pána Aleksandra Mrówku (ul. Jurajska 20, Golczowice). V Golczowiciach naša trasa opäť naráža na červený cyklistický chodník a spolu s ním smeruje na severovýchod. Tam, kde riečka preplávajúca po pravej strane zabočuje doprava, odďaľujúc sa od cesty, aj my opúšťame asfaltku a zabočujeme doľava, na cestičku, ktorá vedie cez les. Cestička nás vedie k budovám Cieślina. V obci stojí za pozornosť Kostol sv. Stanislava biskupa mučeníka z r. 1923 a socha sv. Jána Nepomuckého, stojaca „na vode“ z 2. polovice 18. storočia, vytesaná do pinczowského kameňa. V dedine sa nachádzajú aj zrúcaniny mlyna z 19. storočia.  

Z Cieślina ideme po značkách chodníka cestičkou na okraji lesa, prechádzame vedľa rozľahlého kopca na pravej strane a ďalej opäť stretáme Przylaszczkowy chodník. Ďalej sa pridáme k asfaltovej ceste a smerujeme po nej. Cesta nás zavedie k zrúcaninám hradu, stojacim na vysokom skalnatom kopci (340 m n. m.), porasteným lesom. Sily si môžeme zregenerovať v penzióne „Zacisze” (ul. Turystyczna 86, Bydlin) a v Športovom pavilóne (ul. Legionów 41, Bydlin).

Na juhozápadnom svahu Kopca sv. Kríža (názov pochádza z pomenovania dávneho hradu - kostola) možno zbadať niekoľko prepadlín po šachtách bývalej bane galenitu a niekoľko malých banských výsypiek. Na západnom svahu vyviera prameň – vyvieračka, ktorého vody vraj majú liečivé účinky a vpadajú do blízkeho potoka Sączenica. Na Kopci je možné vidieť aj stopy zákopov legionárov, ktorí sa tu v r. 1914  zúčastnili neľútostnej bitky. Hroby padlých vojakov sa nachádzajú na bydlinskom cintoríne (nižšie pod zrúcaninami, vedľa cesty v smere Załęża), na ktorom spočíva 46 legionárov, padlých v bitke s Rusmi. Odohrávali sa tu výročné zjazdy legionárskych veteránov a priaznivcov maršala Piłsudského. V roku 1980 bol tento zvyk obnovený.         

V obci sa oplatí vidieť aj Kaplnku potešenia najsvätejšej Márie Panny z 18. storočia, Kostol sv. Małgorzaty z r. 1865 a vodný mlyn z r. 1884. Idúc ďalej prichádzame do Krzywopłotow, susediacich s Bydlinom. Na tomto mieste navrhujeme zregenerovať sily v Hostinci AMiG (ul. Hardego 15, Krzywopłoty).

Po značkách chodníka ideme ďalej odhaleným terénom a neskôr vchádzame do bukového lesa a po krátkom čase prídeme k osade Góry Bydlinské.

 

Pustynny chodník pozdĺž Białej Przemsze

Pustynny chodník vedie o. i. cez neskutočné terény Błędowskej púšte. Odporúčame návštevu, ale upozorňujeme, že do konca roka 2013 je na vstup na púšť potrebný súhlas obce Klucze. Celý Pustynny chodník ma dĺžku 28,5 km a spája Błędów s Ryczowom – obe obce ležia blízko hraníc okresu Klucze. Chodník sa začína v Błędowe, odkiaľ cez Błędowské lesy smerujeme na východ, rovnobežne do doliny Białej Przemszi. Krátko potom vkráčame na terén Błędowskej púšte. Idúc podľa značiek chodníka, tesne pred Kluczami po pravej strane míňame Czubatku – nádherný vyhliadkový bod na práve prekonanú Błędowskú púšť. Vchádzame medzi budovy Kluczov – toto mestečko je sídlom celej miestnej administratívnej jednotky, po ktorej území putujeme. Chodník nás vedie hlavnými ulicami mestečka, okrem iného aj popri zdravotnom stredisku a plavárni. Tu sa oplatí odbočiť z chodníka a pozrieť si starý kaštielik zo začiatku 20. storočia, Kostol Najsvätejšej Márie Panny nepoškvrneného počatia, a v Kluczoch-Osade stavby z 19. storočia, ktoré vznikli počas výstavby papierne (viac o pamiatkach pozri na s. xx). Speleológov určite zaujme Jaskyňa Mąciwody, nachádzajúca sa blízko kostola.

Pustynny chodník nás vedie pozdĺž severno-východných hraníc okresu (po pravej strane míňame kopce Marglok a Kamyk, z ktorých môžeme obdivovať panorámu okolia), a potom cez les smerom na Jaroszowec. Kým dôjdeme do tohto mestečka, míňame po pravej strane kopec Maniakówka, na ktorého svahoch je lyžiarsky vlek. Ideme za značkami pozdĺž severných hraníc Jaroszowca (míňame kaplnku z r. 1929) a potom pozdĺž asfaltovej cesty. Neďaleko, za železničnou stanicou „Jaroszowiec Olkuski“ chodník zabočuje doľava a vedie cez les na sever (prechádza cez asfaltovú cestu a staré koľajnice).

Prekračujeme Biału Przemszu a v Kobylici narážame na modré značky Przylaszczkowého cyklistického chodníka, ktorým ideme do Golczowic. Unavení cestou si môžeme oddýchnuť a pochutnať si v agroturistických hospodárstvach: „U Felka“ (ul. Plażowa 11, Golczowice), „U Funi” (ul. Powstania styczniowego 6, Golczowice) a u pána Aleksandra Mrówku (ul. Jurajska 20, Golczowice). Pokračujúc v ceste, v centre prejdeme vedľa kríža a balvana s tabuľou, venovanou januárovým povstalcom. Ďalej zabočujeme doprava a smerujeme na sever, cez nezastavané a nezalesnené terény. Míňame kríž pri ceste, prejdeme cez asfaltovú cestu a idúc ďalej, dôjdeme k rieke a osade susedného Kwaśniowa. Neďaleko potom míňame na ľavej strane svahy kopca Kwiecynek, ktorý je dobrým vyhliadkovým bodom.       

Žlté značky vedú na sever k hraniciam okresu, a ďalej na severozápad do Ryczowa, kde pri zrúcaninách rozhľadne chodník končí.

 

Chodník partizánov Olkuskej zeme

Vedie cez miesta spojené s pôsobením poľských oddielov partizánov z čias 2. svetovej vojny. Chodník má dĺžku 44, 7 km a vedie od železničnej stanice Wiesiółka do Udorza. Úsek v okrese Klucze vedie cez severozápadnú časť obce, spájajúc Skałbaniu, Chechło a Rodaki. Ďalej chodník smeruje k zrúcaninám hradu v Udorzu. Chodník je značený čiernou farbou.  

Prechádzku začíname pri západnej hranici okresu Klucze, v Skałbani. Je to malá dedinka, vedľa ktorej vyviera silný prameň. Po značkách chodníka ideme asfaltovou cestou na západ. Po ceste prechádzame vedľa malebnej Centrurii, jednom z prítokov Białej Przemszy.

Po chvíli prichádzame do Chechła. Tu si môžeme oddýchnuť v agroturistickom hospodárstve pána Janusza Wójcika (ul. Kluczewska 1, Chechło). V okolí dedinky fungoval v rokoch 1939-44 oddiel Národnej armády, ktorého veliteľom bol „Hardy“. Na tunajšom cintoríne sa nachádza hromadný hrob partizánov z práporu 23. pešej divízie Národnej armády „Surowiec“, padlých v r. 1944 v bitke pri Błojci. Nachádza sa tu aj hrobka v tvare obelisku s erbom Śreniawa a iniciálami Kmitov z r. 1789. V Chechle sa oplatí vidieť klasicistický Kostol Narodenia najsvätejšej Márie Panny a vedľa neho aj zvonicu z r. 1830. Pozornosť si zaslúži aj drevená budova farnosti z 19. storočia. Na juhozápad sa nachádza kopec Dąbrówka, ktorý je výborným vyhliadkovým bodom a z ktorého sa dá pozorovať panoráma Błędowskej púšte.

Ďalej trasa vedie po asfaltovej ceste a neskôr dláždenou cestou na severovýchod (sprevádzajú nás modré značky Przylaszczkowého cyklistického chodníka).  

Prichádzame k dedinke Rodaky. Práve v tejto obci sa nachádza drevená perla Jury – smrekovcový Kostol sv. Mareka z r. 1601, v ktorom môžeme obdivovať zariadenie zo 17. storočia. Idúc ďalej po značkách chodníka, prechádzame vedľa krajskej cesty č. 791 a trochu ďalej aj potôčika, ktorého prameň je pomenovaný Prameň lásky. Na oddych sa môžeme zastaviť v Stanici turistiky na koni „Rancho Geronimo“ (ul. Grabowska 3, Rodaki). Pokračujúc, po ľavej strane uvidíme horu Świniuszku, na ktorej svahoch, sa okrem početných vápencových skaliek, nachádza Jaskyňa na Świniuszke. Následne smerujeme k Strzegowej, kde môžeme obdivovať murovaný gotický Kostol Vyvýšenia sv. Kríža, rozšírený a barokovo vyzdobený v 18. storočí. Ďalšou zastávkou je obec Udórz, v ktorej sa nachádzajú zrúcaniny hradu.

Dozveď sa niečo viac o prírode – náučné chodníky

V našom regióne nechýbajú náučné chodníky                vyznačené pre tých, ktorí sa chcú dozvedieť viac o prírode a jej tajomstvách. Spomínali sme už chodník, ktorý vedie cez Dolinu Wodącej, nižšie predstavujeme ostatné.

Chodník okolo Rudnice a farebných rybníkov

Náučný chodník „Okolo Rudnice“ sa začína v Kluczoch na sídlisku „Tri stáročia“ a má dĺžku asi 1,5 km. Dáva možnosť oboznámiť sa s tzv. jurskou kvestou, tj. pásmom vyvýšenín (kopec Rudnica a kopec Czubatka), oddeľujúcich Krakovsko-częstochowskú juru od Sliezskej vyvýšeniny  (Błędowská púšť), vedie popri dvoch rybníkoch: „Červenom“ a „Zelenom“, ktoré vznikli na miestach niekdajšej ťažby rúd železa a ktorých názvy pochádzajú od špecifického zafarbenia vody, súvisiaceho s prítomnosťou rôzneho druhu minerálov v skalách. Na kopci Rudnica sa dajú pozorovať zaujímavé skalné útvary: vápencové tvrdoše, pretvárané vodou (krasové procesy) zo skál a jaskyňu Rudnicku, dlhú asi 30 metrov. Malebným bukovým lesom (3 niekoľkostoročné buky uznané za prírodné pamiatky) s viacerými zaujímavými druhmi rastlín v lesnom podraste prichádzame ku kopcu Czubatka, pomenovanom tiež Jałowce, odkiaľ je výhľad na Błędowskú púšť, kde sa náučný chodník spája so žltým Pustynným chodníkom, odkiaľ schádzame späť do Kluczov.

Bučina a horské rastliny na nížine

Chodník po rezervácii „Pazurek“ vedie pomedzi zaujímavými skalnými útvarmi, dovoľuje zoznámiť sa s rôznymi druhmi bukového lesa (úrodná sudetská bučina typického variantu a s medvedím cesnakom – ojedinelosť na Jure, acidofilná bučina nížinná, termofilná bučina orchideová) a jeho súvislosťami s formou terénu. Prístup: chodník sa začína pri ceste Olkusz-Wolbrom, blízko obce Pazurek, idúc od strany Olkusza asi 0,5 km za križovatkou s cestou, ktorá vedie do Podlesia. Dá sa tiež pricestovať vlakom do stanice Jaroszowiec a potom pokračovať opačným smerom.

Trasa ukazuje najkrajšie zákutia navrhovanej rezervácie, dajú sa tu nájsť druhy rastlín veľmi zriedkavo vyskytujúce sa na nížine, spojené hlavne s podhorským stupňom vegetácie, ako napr. zubačka deväťlistá (Dentaria enneaphyllos), mesačnica trváca (Lunaria rediviva), medvedí cesnak (Allium ursinum), jazyk jelení (Phyllitis scolopendrium), papraďovec laločnatý (Polystichum aculeatum) a tiež zopár druhov orchideí, okrem iných kruštík širokolistý (Epipactis helleborine) či prilbovky: dlholistá (Cephalantera longifolia), biela (C. damasonium) a červená (C. rubra).

Nielen na jar! Pečeňovníky a vtáky

Náučný chodník Rudnica – Błędowska púšť – Biała Przemsza. Začína sa v Kluczach na konci Rudnickej ulice. Odtiaľ vedie na severozápad do zmiešaného lesa s prevahou buka lesného. Od marca sa tu dá stretnúť s veľmi populárnym pečeňovníkom trojlaločným. Jar je najlepším obdobím na návštevy tohto chodníka, sú vtedy veľmi priaznivé podmienky pre pozorovanie vtákov (drozdy čierne, červienky obyčajné, sojky škriekavé¸ straky obyčajné¸ sýkorky, brhlíky obyčajné¸ ďatle). Predstaviteľmi obojživelníkov sú tu ropucha bradavičnatá a skokan hnedý. Ďalšia časť chodníka vedie vyvýšeninami s tvrdošmi skalnatými, charakteristickými pre Juru. Môžeme sa tu stretnúť s chráneným náprstníkom veľkokvetým, konvalinkou voňavou, niekoľkými druhmi papradí, orchideí a ľaliou zlatohlavou. Predstaviteľmi hmyzu je niekoľko druhov chrobákov.

Neskôr prichádzame k oblastiam rekultivovaným po veľkom požiari v r. 1922. Na týchto terénoch sú nasadené smrekovce, javory a borovice, samostatne sa sejú dub letný a topoľ osikový. Početne sa vyskytujú machy. Kvetnatou rastlinou je divozel. Občas pásmom prebehne zajac poľný, pozoruhodnými vtákmi sú trasochvost biely a žltochvost domáci. 

Následne chodník vstupuje na územie Błędowskej púšte a borovicových lesov, ktoré ju porastajú. V pieskoch sa stretneme s trávami, ktoré rady rastú v suchých a horúcich podmienkach. Rastie tu aj jačmenica piesočná, známa z prímorských dún. Veľká časť púšte bola zarastená v 50. rokoch cudzími druhmi vŕb: špicatolistnou a previsnutou. Spomedzi hmyzu je zaujímavý dravý mravcolev.

Z púšte vchádzame do mladého borovicového lesa. Spomedzi stromov je chránená kalina obyčajná. Vedľa častých zhlukov brusníc nájdeme vzácny krasovlas bezbyľový. Hríby sú reprezentované masliakmi a rýdzikmi. Z plazov treba vymenovať jaštericu bystrú, ktorá okamžite mizne v tráve. Viacero stromov je poznačených dierami po ďatľovi veľkom. Chodník sa končí pri Białej Przemsze, medzi lužnými jaseňovo-jelšovými lesmi.  Trasa chodníka má 8 zastávok, na ktorých sa nachádzajú informačné tabule, drevené lavičky a smetné koše. V teréne je trasa označená červenou farbou.

Najdivokejšie terény Jury

Náučný chodník Góra Stołowa v Jaroszowci.

Trasa je dlhá asi 4,5 km. Je značená na modro a začína pri kaplnke – sanktuáriu Matky Božej v Jaroszowci. Jej základnou hodnotou je, že vedie cez jednu z najdivokejších častí Krakovsko-częstochowskej vyvýšeniny – skupinu vápencových kopcov, porastených bukovým lesom s viacerými skalkami, jaskyňami, skalnými prístreškami a výkopmi po ťažbe rúd a kameňa. Pozoruhodné je, že prvá vyvýšenina na trase náučného chodníka – Maniakówka je v zime využívaná ako lyžiarsky svah s vlekom. Vápencové tvrdoše, s ktorými sa môžeme stretnúť po ceste, tvoria malebné labyrinty a chodby. Inými pozoruhodnými krasovými fenoménmi sú jaskyne a prístrešky v podobe studní, štrbín a trhlín s najväčšou jaskyňou Blatnou (120 m dlhá) a jaskyňou Ľadovou (30 m dlhá). Umelé dutiny, ktoré ostali po exploatácii kameňa v 19. a v prvej polovici 20. storočia, sú významným zdrojom informácií o najdávanejšej geologickej minulosti tohto územia, lebo sa v nich vyskytujú viaceré skameneliny: amonity, belemnity, ramenonožce, lastúrniky, hubky, koralovce a ježovky. Náučný chodník „Góra Stołowa“ sa križuje s žltým Pustynným chodníkom, červeným Chodníkom Orlích hniezd a cyklistickým zeleným a červeným a v blízkosti sa nachádza cyklistický modrý chodník (Przylaszczkowy).

Pozývame na výlety – nielen u nás!

Blízko Batizoviec sú ideálne chodníky na pešie výlety do Vysokých Tatier (pre viac vytrénovaných turistov), ale aj Slovenský Raj, nachádzajúci sa na východnom Slovensku. Tisícky rokov rieky tu vytvorili pre túto oblasť charakteristické rokliny s vodopádmi. Chodníkov je tu veľmi veľa – niektoré vedú po rebríkoch prevesených na skalách alebo po mostíkoch kolísajúcich sa nad riekami.

V Oclande odporúčame dva pešie turistické chodníky. Prvý vedie pozdĺž potoka Varghi do Cheile Varghiului, nádhernej päťposchodovej krasovej rokliny s jaskyňami. Druhý vedie cez narcisové pole v Hagymas, neskôr ku hradom Kustalu a Attylu a neskôr do hôr Rika.

Blízko maďarského Cserepfalu odporúčame niekoľko chodníkov. Najjednoduchšia je prechádzka po obci (10 staníc; 2,5 km; 2 hodiny). Zaujímavý je aj náučný chodník Čertova veža (Ördögtorony tanösvény) (21 staníc; 8 km; 4 hodíny). Čertova veža je vulkanický kužeľ, charakteristický pre úpätie Bukových hôr. Naši predkovia ho používali ako úľ alebo kultový predmet.

Ostatné turistické chodníky sú označené na turistickej mape Bukových hôr (A Bükk-hegység turisztikai térképe).

O nás

Portál regio4trip.pl vznikol v rámci projektu „Vytváranie siete spolupráce medzi partnermi olkuského okresu a zahraničnými partnermi: obcou Batiz...

Kliknite pre viac informácií
Contact
e-mail:lgd@nadbialaprzemsza.org.pl
tel. +48 32 724 25 23
Kliknite pre viac informácií
Zaregistrujte sa ako affiliate

Pozývame všetky zainteresované

Zaregistrujte sa ako partner
Prajeme pekný deň :)
Tím Regio4Trip